Inflácia v eurozóne bude zvýšená dlhšie, než sa očakávalo

FRANKFURT NAD MOHAOM. Inflácia v eurozóne bude zvýšená dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo, uviedla šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová po zasadnutí Rady guvernérov.

Na budúci rok by však mala opäť klesnúť z dôvodu oslabenia rastu cien energií a zníženia nedostatkov v rámci dodávateľských reťazcov.Článok pokračuje pod video reklamou

Inflácia v eurozóne sa v septembri zrýchlila na 3,4 percenta. ECB podľa Lagardovej počíta s jej ďalším zvyšovaním v tomto roku.

„Aktuálna fáza zvýšenej inflácie síce bude trvať dlhšie, než sme pôvodne očakávali, počas budúceho roka počítame s poklesom inflácie.“

Dôvodom zrýchlenia inflácie je podľa šéfky ECB kombinácia troch faktorov. Prvým je prudké zdraženie energií, predovšetkým ropy, plynu a elektriny. Približne za polovicou septembrovej inflácie bolo zvýšenie cien energií.

Druhým faktorom je oživenie dopytu po uvoľnení pandemických reštrikcií, ktorý predbehol ponuku. Táto dynamika je viditeľná predovšetkým v cenách spotrebiteľských služieb, rovnako ako v cenách tovarov naviac zasiahnutých nedostatkami dodávok. Tretím faktorom sú vplyvy bázy pre porovnanie v súvislosti s minuloročným dočasným znížením dane z pridanej hodnoty (DPH) v Nemecku.

Podľa Lagardovej všetky tri faktory počas roka 2022 zoslabnú alebo úplne vypadnú z výpočtu medziročnej inflácie. „Pokračujúce zotavovanie, postupný návrat ekonomiky k plnej kapacite postupom času podporí rast miezd.“ Vďaka tomu sa dlhodobé inflačné očakávania zvýšili bližšie k 2 %, dodala šéfka ECB.

Ekonomika eurozóny pokračovala v 3. kvartáli v prudkom raste, aj keď jeho dynamika sa mierne spomalila. „Stále očakávame, že jej výkon sa do konca roka dostane nad úroveň spred pandémie,“ uviedla Lagardová.

ECB aj napriek zrýchleniu inflácie nezmenila nastavenie menovej politiky. O osude pandemického programu nákupov aktív (Pandemic Emergency Purchase Programme – PEPP) sa rozhodne až v decembri.

Rada guvernérov ECB vo štvrtok ponechala kľúčovú sadzbu na nule, depozitnú sadzbu na -0,50 % a sadzbu na jednodňové refinančné operácie na 0,25 %. Rovnako nezmenila smerovanie očakávaní, nákupy aktív v rámci programu APP, svoju reinvestičnú stratégiu ani dlhodobé refinančné operácie.

Zdroj: https://ekonomika.sme.sk/r/246/svet.html